6 technologických výziev, ktoré prinesie rok 2021

Rok 2020 vniesol do sveta IT a smart technológií mnoho výziev – najmä s ohľadom na prebiehajúcu pandémiu. Učili sme sa, ako pracovať a študovať z domu, ako zabaviť deti a vidieť starých rodičov bez toho, aby sme ich reálnym stretnutím ohrozili na zdraví. Bude to v roku 2021 iné? Akým smerom sa uberajú smart technológie? Na aké novinky sa môžeme tešiť? Je sa čoho obávať?

1. Jazykovo zdatní hlasoví asistenti

Tzv. hlasoví asistenti nám otvorili nové spektrum možností. A je dosť možné, že v našich životoch spôsobia menšiu revolúciu. Ich masovému rozšíreniu dosiaľ bránila jazyková bariéra. Zdá sa však, že ľady sa hýbu – asistentka Siri od Applu sa plánuje naučiť slovenčinu i češtinu.

Technologický gigant obsadzuje vo svojej centrále v írskom Corku pracovné pozície, pri ktorých je podmienkou dokonalá znalosť slovenčiny, češtiny i ďalších málo dominantných európskych jazykov. Náplňou práce nových zamestnancov bude práve „konverzácia“ so Siri. Ostáva nám dúfať, že sa dohovoria čo najskôr a že to vytvorí tlak na konkurenciu. Prehliadaný český a slovenský trh by si mohli všimnúť aj Google so svojím Google asistentom a Amazon s Alexou.

Pár mesiacov či skôr rokov ešte potrvá, kým aj tvorcovia webových stránok a aplikácií začnú hlasovým asistentom prispôsobovať svoj obsah. Bez nich zostane vyhľadávanie informácií pomocou hlasu problematické.

2. Viac streamovaného obsahu

Určite ste si všimli, že čoraz viac obsahu funguje na báze predplatného. Namiesto toho, aby ste si film či hru kúpili, zaplatíte si mesačný prístup k desiatkam alebo stovkám titulov, čo je pre väčšinu ľudí ekonomicky výhodnejšie.

Pri počítačových hrách – ale nielen tam – sa však začína rozširovať technológia streamovania. Kým pri bežnom predplatnom si hru musíte stiahnuť a zaberie vám miesto na disku, streamovaná hra fyzicky beží na vzdialenom počítači (serveri). K vám sa prenáša iba obraz so zvukom a smerom od vás povely od klávesnice, myši, resp. gamepadu. Nemusíte si teda kupovať drahý počítač či hernú konzolu, ktorá by o niekoľko rokov zastarala a väčšinu hier by ste na nej už nespustili.

Smartfóny, tablety i počítače sa teda pomaly, ale isto stávajú skôr akýmisi terminálmi (ako to bolo na začiatku 80. rokov), ktoré umožňujú prístup k online službám. Zvyšujú sa tak nároky na internetové pripojenie, ktoré musí byť nielen dostatočne rýchle, ale musí mať veľmi krátku odozvu (latenciu).

S rastúcim počtom používateľov týchto služieb sa nevyhneme budovaniu infraštruktúry v podobe optických sietí či rýchleho bezdrôtového pripojenia 5G.

3. Zdravotné funkcie a dáta s predvídavosťou

Zvykli sme si, že smart hodinky a fitnes náramky dokážu merať pulz, krvný tlak, saturáciu kyslíkom, dokonca urobiť zjednodušené EKG. Trendom je miniaturizácia zariadení a s ňou snaha výrobcov dopĺňať ich (ale i ďalšie tzv. wearables zariadenia) novými senzormi monitorujúcimi zdravie.

Pomocou dát možno čoraz presnejšie vyhodnotiť zdravotný stav človeka a včas odhaliť nástup ochorenia alebo zdravotnej komplikácie. Jednoznačne citeľná je ambícia pomáhať si technológiami pri manažmente vlastného zdravia. Obzvlášť vo vzťahu ku chronickým a civilizačným chorobám, akými sú vysoký tlak, cukrovka, obezita, oslabená imunita. Niekoľkými kliknutiami, resp. dotykmi by mali pomáhať aj s objednaním sa na vyšetrenie k lekárovi špecialistovi.

Keďže tu hovoríme o podstatne citlivejších dátach, než sú napríklad fotografie z dovoleniek, v duchu hesla „opatrnosti nikdy nie je dosť“ zostáva nanajvýš dôležitá otázka, ako ich chrániť pred zneužitím.

Všimli ste si?

Aspoň okrajovo istotne vnímate aktivity futuristického technologického inžiniera a environmentalistu Elona Muska. Jeho excentrické nápady a pokusy s čipovými implantátmi môžu vyznievať ako bizarnosť, no táto budúcnosť môže byť nakoniec bližšie, než sa zdá.

4. Umelá inteligencia sa hlási o slovo

Umelá inteligencia napreduje raketovým tempom. Uplatňuje sa v najrôznejších oblastiach života. Dobrým príkladom je automatická diagnostika chorôb z röntgenových, CT či MR snímok v medicíne, statické výpočty rôznych stavieb či riadenie dopravy alebo práce na vývoji autonómnych vozidiel. Toto všetko nám už na mnohých miestach účinne pomáha, no väčšinou si to príliš neuvedomujeme.

S väčším znepokojením vnímame tzv. deepfake videá, v ktorých vystupujú neexistujúci ľudia alebo známe osobnosti v situáciách, v ktorých sa v skutočnosti nikdy neocitli. Umelá inteligencia dokáže vytvárať aj fotografie s ľuďmi, ktorí ani neexistujú. Inteligencia, na ktorej bežia chatboty Facebooku, si dokonca vytvorila vlastný, pre človeka nezrozumiteľný jazyk, v ktorom tieto chatboty komunikovali. Tento „incident“ vystrašil pracovníkov Facebooku natoľko, že systém umelej inteligencie preventívne vypli.

V tomto smere je dôležité vedieť, že potenciál objavu kvantových počítačov rozhodne naplno nevyužívame. Bežné počítače majú v porovnaní s nimi výpočtový výkon pätnásť rokov starej čínskej kalkulačky. Odborníci sa zhodujú, že toto je objav, ktorý bude mať pre ľudstvo podobné dôsledky ako objav elektriny, mikroorganizmov, penicilínu či rádioaktivity.

Zdá sa však, že nateraz si môžeme vydýchnuť. Systém umelej inteligencie GPT-3, ktorý dokáže vytvárať ucelené texty tak, že sa naučí konkrétny jazyk, „napísal“ článok, v ktorom tvrdí, že umelá inteligencia sa nechystá zničiť ľudstvo. No a prečo by sme mu neverili, však?

5. Práca a škola z domu – už je to tak

Či sa nám to páči, alebo nie, v roku 2021 pravdepodobne strávime prácou či výučbou na diaľku omnoho viac času než po minulé roky.

Na tento fakt reagujú aj internetové služby, ktoré nám prácu, štúdium či socializáciu cez online priestor zjednodušujú. Príkladom je služba Zoom, poskytujúca videokonferencie, ktorej prevádzkovatelia museli v roku 2020 výrazne navýšiť kapacity svojich serverov.

Žiaľ, s pribúdajúcim časom, ktorý strávime v online priestore, sa menia naše ostatné návyky a narúšajú sa prirodzené sociálne väzby, ktoré sme utužovali stretávaním sa v reálnom priestore. Psychické problémy boli výzvou už dávnejšie, v roku 2020 sa však prejavili v omnoho väčšej miere. Nárast smútkov a depresií prekvapil aj odborníkov.

Veľkou výzvou pre väčšinu ľudí bude najmä to, ako sa „nezblázniť“. Ako prekonať obavy z pandémie, naučiť sa upokojiť myseľ a vo voľnom čase tráviť viac času vonku. Rodičia školákov už dnes hlásia, že najväčšou výzvou nebolo ani tak naučiť deti, že škola môže prebiehať aj z domu, ale chrániť ich a ustrážiť, aby sa z vyučovania nepreklikávali na nebezpečné stránky a videá.

6. Nové bezpečnostné hrozby

Aj keď si to mnoho ľudí neuvedomuje, smart technológie sú z hľadiska bezpečnosti stále veľkou výzvou.

Väčšina služieb prebieha na vzdialených serveroch, na ktoré aplikácie odosielajú čoraz citlivejšie dáta (pozri vyššie). Smart zariadenia v domácnosti sa navzájom prepájajú, čo prináša nové možnosti zneužitia, napríklad nabúraním sa do systému cez router. Útočník môže získať kontrolu nad všetkými navzájom prepojenými smart prvkami v domácnosti (osvetlenie, vykurovanie, vetranie, zabezpečenie atď.).

Systémy umelej inteligencie môžu byť zas zneužité na sledovanie používateľov smart zariadení, na ich skompromitovanie pomocou deepfake videí, na podsúvanie falošných informácií a mnohými inými spôsobmi.

Stále platí, že čo človek zabezpečil, to človek dokáže aj prekonať. Výhody smart zariadení nad ich nevýhodami stále a jednoznačne prevažujú. Neuškodí však, ak sa budeme naďalej a za akýchkoľvek okolností riadiť základnými zásadami bezpečnosti.