Virtuálna realita – zábavný artikel, ktorý raz zmení svet

O virtuálnej realite sa hovorí od konca 70. rokov 20. storočia. Až rozvoj technológií a zvýšenie výkonu hardvérov ju urobili prístupnou pre bežných – aj domácich – používateľov. Ale na čo vlastne je? Nie, nepatrí len do sféry počítačových hier. Cestovanie, bezpečnosť, veda, priemysel, výskum, štúdium – tu všade sa široko uplatní. Rovnako tzv. rozšírená realita.

Uplatní sa takmer všade

Virtuálna realita v nijakom prípade neslúži iba na hranie. Dokáže sprostredkovať zážitky, na ktoré by v realite mnohí z nás nikdy nenabrali odvahu. Alebo by si ich jednoducho nedokázali zaplatiť, prípadne za nimi cestovať. Príkladom sú interaktívne aplikácie, ktoré simulujú adrenalínové jazdy na horskej dráhe, skoky padákom alebo aj hororové scény.

Virtuálna realita dokáže sprostredkovať „návštevy“ pamiatok po celom svete. Môžete sa prejsť po svetoznámych galériách, múzeách, hradoch, zúčastniť sa koncertov, výstav. Možná je prechádzka po Čínskom múre, dokonca i terapeutické plávanie s delfínmi, na ktorom v Holandsku pracujú už päť rokov a využívajú naň vodotesné okuliare na virtuálnu realitu!

Ak zostaneme stáť nohami pevne na zemi, skôr než v inovovaných liečebných metódach sa virtuálna realita podľa mienky mnohých odborníkov udomácni v architektúre a priemysle. Poslúži na vizualizáciu 3D modelov exteriérov a interiérov navrhovaných budov, obnovovaných historických pamiatok alebo technických či výrobných zariadení a ich technologických inovácií. Už dnes má nezastupiteľnú úlohu pri výcviku pilotov, námorníkov, rušňovodičov, astronautov, medikov a ľudí vykonávajúcich rizikové povolania, ako napríklad obsluha jadrových reaktorov, žeriavov či iných veľkých strojov. Láka niečo z toho aj vás?

Čo je virtuálna realita?

„Virtual Reality“, v skratke VR, je prostredie, ktoré verne kopíruje skutočnosť predovšetkým obrazmi a zvukmi, hoci zapojiť už dokáže aj hmat či čuch. Za jej prvotnú úroveň sa považujú i niektoré prepracované počítačové 3D hry.

Pri hrách prebieha interakcia človeka s prostredím klasicky, prostredníctvom sústavy monitor, klávesnica, myš či gamepad. Presnejšiu a výstižnejšiu simuláciu však predstavujú okuliare na virtuálnu realitu, ktorým sa hovorí aj headsety, teda náhlavné súpravy – v kombinácii najčastejšie so smartfónom, s počítačom alebo hernou konzolou.

Pamätáte sa?

Ešte pred pár rokmi bolo horúcim hitom 3D zobrazenie pomocou 3D televízorov alebo 3D monitorov. Na očiach bolo potrebné mať špeciálne okuliare. Výsledný obraz bol skôr plastický a efekt sa strácal vo chvíli, keď ste prestali pozerať priamo na obrazovku.

Z domu, z obývačky

Najjednoduchšie, ako môžete začať s virtuálnou realitou doma, je zaobstarať si súpravu na virtuálnu realitu. Jej súčasťou je headset, prípadne ďalšie komponenty ako ovládače či slúchadlá.

V obchodoch sú dostupné 4 druhy headsetov:

Headset k počítaču – Je vybavený jednou alebo dvomi obrazovkami a šošovkami, ktoré obraz upravujú. Vstavané senzory pohybu zaznamenávajú otáčanie hlavou. Obraz následne posúvajú, čím dovoľujú rozhliadať sa po virtuálnom priestore. V headsetoch pre PC nájdete často zabudované aj slúchadlá s priestorovým zvukom. Na ovládanie funkcií alebo aplikácie slúžia tlačidlá alebo dotykové plôšky. Niektoré headsety majú dokonca senzory pohybu očí, čím svoje ovládanie posúvajú na ďalšiu úroveň.

Headset pre hernú konzolu – Funguje podobne ako headset k počítaču, avšak iba s konzolou, ku ktorej bol navrhnutý. Príkladom je Playstation VR. Na ostatné konzoly (napríklad Xbox) zatiaľ virtuálny headset nenájdete, čo sa však môže s príchodom nových generácií rýchlo zmeniť.

Headset pre smartfón – Najlacnejšie základné modely sú iba ako držiaky smartfónov. Sú vybavené šošovkami, ktoré rozdelia obraz z displeja smartfónu na dve polovice. Na drahších nájdete aj ovládacie prvky. Snímanie pohybu majú na starosti senzory náklonu v samotnom smartfóne. Ozvučenie musíte vyriešiť vlastnými slúchadlami.

Samostatne fungujúci headset – Na jeho použitie nepotrebujete počítač, smartfón ani hernú konzolu, pretože všetok potrebný hardvér je súčasťou headsetu alebo súpravy VR (napríklad Oculus All-in-One VR). Aplikácie a hry však musia byť naprogramované presne pre tento headset. V balení samostatne fungujúcich headsetov sú obvykle aj bezdrôtové ovládače. K niektorým môžete pripojiť aj bezdrôtový gamepad.

Len kvalitné komponenty

Ak má byť zážitok z virtuálnej reality naozaj realistický, potrebujete kvalitný obraz s veľmi vysokým rozlíšením pre každé oko zvlášť. Full HD rozlíšenie v tomto prípade nemusí stačiť. Rozumným minimom je celkové rozlíšenie aspoň 4K, v opačnom prípade je obraz „kockovaný“. Dôležitý je zároveň dostatočný počet snímok za sekundu a vysoká obnovovacia frekvencia. To preto, aby bol obraz aj plynulý, nie trhaný. V opačnom prípade bude zážitok z virtuálnej reality slabý alebo dokonca až nepríjemný.

Virtuálna realita má naozaj veľmi vysoké nároky na hardvér, ktorý obraz spracúva. Potrebujete počítač, hernú konzolu či smartfón s veľmi vysokým výkonom – a tu kdesi sa skrýva aj odpoveď na otázku, prečo sú tieto zariadenia (so všetkými komponentmi) i v súčasnosti cenovo pomerne náročné.

Vedeli ste?

Z intenzívneho používania VR headsetu hrozí aj tzv. kinetóza. Ide o stav podobný morskej chorobe: obraz vnímaný očami nekorešponduje s informáciami od rovnovážneho orgánu vo vnútornom uchu. Podobne ako morská choroba sa prejavuje nevoľnosťou, závratmi a celkovou slabosťou. S virtuálnou realitou to teda radšej nepreháňajte. Aj keď nie ste nijakí vášniví hráči hier a túžite len po virtuálnych návštevách pamiatok, vyberajte si spočiatku časovo menej náročné „destinácie“.

Na pripojenie headsetu k PC alebo ku konzole budete potrebovať voľný obrazový výstup (najčastejšie sa používa Display Port alebo HDMI) a tiež voľný USB port. Väčšina headsetov sa dodáva s krabičkou, ktorá obsahuje elektroniku a zabezpečuje napájanie headsetu pomocou adaptéra do 230 V zásuvky a jeho prepojenie s PC či konzolou.

Bezdrôtové ovládače či rukavice

Ovládanie a pohyb po virtuálnom svete riešia výrobcovia rôznymi typmi bezdrôtových ovládačov určených na uchopenie do ruky. Dodávajú ich k headsetom. Príkladmi hier s takýmto ovládaním sú The Elder Scrolls V: Skyrim VR či novinka Half Life Alyx.

Áno, pred masovým rozšírením virtuálnej reality sa hovorilo o sofistikovanejších ovládačoch v podobe elektronických rukavíc. Tie dokážu snímať pohyby jednotlivých prstov. Vďaka nim možno predmety vo virtuálnom prostredí chytať do rúk a pracovať s nimi. Takéto rukavice však v headsetoch nájdete len zriedkavo. Príkladom sú rukavice Sensoryx, ktoré rozširujú funkcie headsetu Valve Index.

Pohyb vedia zaznamenávať aj externé senzory pohybu, ktoré rozložíte po miestnosti (toto riešenie používa spomínaný headset HTC Vive). Tu však počítajte s kompromismi. Vo virtuálnej realite si totiž neuvedomíte, kde sa nachádzajú okolité predmety alebo steny reálnej miestnosti.

V pokročilých zostavách na virtuálnu realitu používaných na vedecké a komerčné účely riešia tento problém špeciálne ohrady, ktoré obmedzujú neželaný pohyb.

Na rozmedzí virtuálneho sveta

Na pomedzí virtuálnej a „skutočnej“ reality sa pohybuje technológia nazvaná rozšírená realita (anglicky Augmented Reality, AR). Ako funguje? Na skutočný obraz, ktorý vidíte voľným okom, premieta grafické prvky. Obraz môže byť premietaný na sklo špeciálnych okuliarov (známe Google Glass), prípadne na čelné sklo auta. Rozšírenú realitu ponúkajú aj niektoré aplikácie pre smartfóny a tablety.

Okuliare možno využijete pri snahe o zdravé stravovanie, no ešte skôr asi pri spoznávaní nových miest. V zornom poli vám môžu zobrazovať navigačné pokyny, informácie o najbližších reštauráciách, hoteloch, pamiatkach či historické zaujímavosti a súvislosti. Využitie nájdu aj v múzeách a galériách, keď pri pohľade na exponát zobrazia detailné informácie o ňom. Podobným spôsobom sa môžu využívať pri školeniach medikov, strojárov či pracovníkov v najrôznejších odvetviach.

Rozšírená realita sa hodí aj do áut. Navigácia, informácie o predpisoch (zákaz predbiehania, maximálna povolená rýchlosť na danom úseku) či prevádzkové údaje o vozidle ako aktuálna rýchlosť, otáčky motora, stav paliva a podobne – to všetko dokáže odbremeniť myseľ vodiča, dokonca zvýšiť bezpečnosť jazdy a cestnej premávky. Keďže všetky potrebné informácie môže mať šofér priamo pred sebou, nemusí spúšťať zrak z cesty a sledovať budíky či stredový displej na palubnej doske.

Čaká nás virtuálny život?

Deti a mladí ľudia ich milujú vzhľadom na zábavu a počítačové hry. Virtuálna i rozšírená realita majú ešte oveľa väčší potenciál. Nájdu si miesto v rôznych odvetviach priemyslu, vedy, osvety, dokonca medicíny a liečebných terapií. Napriek rýchlemu rozvoju technológií však do našich životov prichádzajú omnoho pomalšie, než im predpovedal nejeden renomovaný odborník. Našťastie? Nanešťastie? Ak dáme týmto technológiám šancu a dostatok času na rozvoj, prispejú ku skvalitneniu našich životov. No zároveň je dobré vedieť a rátať s tým, že svet zmenia podobne zásadne ako kedysi počítače.