Škodí elektromagnetické žiarenie a 5G sieť?

O škodlivosti elektromagnetického žiarenia sa vedú komplikované polemiky. Momentálne ich zostruje príchod mobilných sietí piatej generácie, tzv. 5G. Elektromagnetické žiarenie je všade naokolo. Ako to teda je: ničia mobilné vysielače naše zdravie? A čo ostatné elektrické zariadenia v domácnostiach?

Krehký ľad

Simona je mamou 9-ročného Filipa. Z denného letného tábora dobehol s informáciou, že všetky deti budú mať alergie, lebo vo vzduchu je vlnenie, ktoré tam doteraz nebolo a každému spôsobí niečo zlé. Aj 12-ročná Anetka ohúrila rodičov tým, čo si vypočula cez víkend u babky: všetko, čo sa momentálne montuje na strechy panelákov, sú sledovacie zariadenia. Akurát si nezapamätala, ktorá svetová mocnosť ich tam chce mať…

Skutočne sa máme moderných technológií spojených s bezdrôtovou komunikáciou báť? Priznajme si, toto nie je téma k pohodovému rodinnému obedu – hrozí, že rozháda aj tých najsúdržnejších. No je to téma, pri ktorej sa oplatí pristaviť – osviežiť si odborné termíny, zistiť, čo hovoria nové výskumy… Aj známe fakty sú v tejto sfére neraz náročné na rýchle pochopenie. Kým pridáte svoje meno pod čudnú petíciu alebo sa so svojimi najbližšími ozaj na roky rozhádate, zhrňme si základné poznatky. Je to najlepšia možnosť, ako nepodliehať dezinformáciám.

Nie je žiarenie ako žiarenie

Pod pojmom elektromagnetické žiarenie rozumieme prenos energie, ktorý má formu elektromagnetického vlnenia. Toto vlnenie sa nachádza všade naokolo a môže mať prirodzený i umelý pôvod. Rôzne typy vlnenia majú rôznu vlnovú dĺžku a tým aj rôznu frekvenciu. Čím je frekvencia vyššia, tým sú vlny kratšie (pozri obrázok). Elektromagnetické žiarenie môžeme rozdeliť podľa jeho účinkov na ionizujúce (na obrázku naľavo od UV) a neionizujúce (UV a ďalšie smerom napravo).

Denne okolo nás

Rádioaktívne látky a niektoré špeciálne zariadenia ako urýchľovače častíc, röntgenové a CT prístroje produkujú ionizujúce žiarenie. To má vlnovú dĺžku kratšiu ako 100 nm (0,1 mm), čo zodpovedá frekvencii 3 × 10¹⁵ Hz. Má dostatok energie, aby vytrhávalo elektróny z atómov alebo molekúl, v dôsledku čoho ich ionizuje. Týmto spôsobom narúša pevnosť chemických väzieb a mení štruktúru biologického materiálu. Dôjsť môže k nezvratným premenám v genetických informáciách buniek, dokonca k poškodeniam. Výsledkom môže byť aj ich zánik alebo posun funkcií. Áno, dôsledkom môže byť vznik onkologických ochorení.

Medzi ionizujúce žiarenie patrí žiarenie gama, alfa, beta, neutrónové, protónové či trebárs röntgenové žiarenie. Hojne sa využíva v energetike, v medicíne na liečebné účely. Jeho výskum neustále pokračuje v súlade s prísnymi reguláciami zo strany úradov a kompetentných odborných inštitúcií. Na Slovensku je to najmä úrad verejného zdravotníctva – tzv. hygiena. Pravdepodobnosť, že by vás ionizujúce žiarenie ohrozilo, je reálne veľmi nízka. Neškodným dávkam sme však vystavení denne v podobe prirodzenej rádioaktivity v pôde, potravinách, ale aj v kozmickom žiarení.

V domácnostiach aj v lekárstve

Neionizujúce žiarenie má na rozdiel od ionizujúceho nižšiu frekvenciu a nemá toľko sily, teda energie, aby vyvolalo ionizáciu biologických štruktúr. Pre človeka v zásade nepredstavuje nebezpečenstvo, hoci niektoré druhy môžu mať na živé organizmy aj negatívne účinky. Ako sa v tom vyznať?

Medzi neionizujúce žiarenie patrí:

Viditeľné svetlo – Svetlo rôznych farieb má rôznu vlnovú dĺžku. Nemá negatívne účinky.

UV žiarenie – Prirodzeným zdrojom je slnko, umelým aj niektoré druhy výbojok. Spomínate si na staré pouličné lampy a stropné osvetlenia v halách či chodbových priestoroch? UV žiarenie môže spôsobiť poškodenie očí alebo kože a, žiaľ, aj zhubné ochorenie. Táto téma je aktuálnejšia vždy v súvislosti s opaľovaním a využívaním solárií než s negatívnymi účinkami moderných sietí a smart technológií. Nebezpečné sú pričasté návštevy solárií i nárazové opaľovanie a opakované spálenia vrátane tých, ktorým ste sa vystavili v detstve. Tieto udalosti sa kumulujú – lekári zdôrazňujú, že pokožka si ich „pamätá“. Jej schopnosť regenerovať sa s pribúdajúcim vekom v dôsledku toho klesá ešte rýchlejšie. Zároveň však vieme, že 15-minútový pobyt na slnku dvakrát týždenne zabezpečuje ľudskému organizmu dostatok vitamínu D.

Laserové žiarenie – Koncentruje veľké množstvo energie do malého bodu. Má tepelné účinky, takže dokáže spôsobiť popáleniny či poškodenie očí. Využíva sa na liečebné, mikrochirurgické i terapeutické účely. Zdrojom sú napríklad aj laserové show na hudobných podujatiach, optické mechaniky (CD, DVD, Blu-ray) či bodové laserové ukazovadlá.

Infračervené žiarenie – Týmto spôsobom sa prenáša teplo zo slnka či z iných predmetov s vysokou teplotou vrátane niektorých elektrických ohrievačov. Môže spôsobiť popáleniny.

Rádiové vlny a mikrovlny – Na živé organizmy majú tepelné účinky, keďže ich telá prijímajú ich energiu. To môže viesť k zahrievaniu tkanív, zvýšeniu telesnej teploty i poškodeniu zrakového alebo sluchového nervu. V mimoriadne extrémnych prípadoch – ktorých príkladom v nijakom prípade nie je pozeranie televízie, telefonovanie ani práca za počítačom – môžu spôsobiť popáleniny. Zdrojom rádiových vĺn (do 300 MHz) sú vysielače rozhlasu a TV, ručné či pevné vysielačky. Zdrojom mikrovĺn (300 MHz – 300 GHz) sú napríklad vysielače mobilných sietí (vrátane 5G vysielačov), radary, mikrovlnné rúry, zariadenia využívajúce bezdrôtové wifi siete atď.

Nízkofrekvenčné žiarenie – Má frekvenciu do niekoľko stoviek kHz a za určitých podmienok môže spôsobiť indukovanie elektrického prúdu v živom organizme. Pri experimentoch s intenzívnymi zdrojmi tohto žiarenia boli zaznamenané príznaky ako ovplyvňovanie nervovej sústavy, zmeny v dráždivosti nervového systému či poruchy srdcového rytmu. Používa sa však aj na liečbu a rehabilitáciu (magnetoterapia). Produkuje ho spotrebná elektronika, meniče pre elektrické pohony (vlak, električka), transformátory či iné prvky elektrickej rozvodnej siete a dokonca aj samotné vodiče, cez ktoré elektrický prúd tečie. Vytvárajú ho napríklad aj indukčné varné dosky či indukčný ohrev, používaný v priemysle.

Máme sa báť vysielačov?

Elektrických zariadení v domácnosti ako wifi routre, smartfóny, bezdrôtové vysielače či rôzne elektrospotrebiče sa obávať netreba. Majú veľmi nízky, ba až zanedbateľný výkon. Teda aj zanedbateľný vplyv na ľudí.

Zariadenia s vysokým výkonom majú zasa krátky dosah a sú vybavené bezpečnostnými mechanizmami. Akými? Napríklad v kuchyni pri indukčnom ohreve sa automaticky znižuje výkon varnej dosky vo chvíli, keď nadvihnete hrniec z varnej zóny. Mikrovlnné rúry majú v dvierkach kovové mriežky, ktorých úlohou je zatieniť mikrovlnné žiarenie – zabrániť jeho prechodu na človeka.

Vedeli ste?

Vysielače rozhlasového a televízneho signálu či mobilných sietí sú síce veľmi výkonné, no intenzita ich žiarenia klesá so vzdialenosťou. Ich antény majú starostlivo navrhnutú smerovú charakteristiku. Čo to znamená? Vysielač umiestnený na streche bytového domu vyžaruje väčšinu energie do strán, nie pod seba. Vysokofrekvenčné žiarenie zastavujú okrem kovu aj stavebné materiály ako tehla či železobetón.

Prevádzkovatelia vysielačov musia pri ich inštalácii a prevádzke vykonať ochranné opatrenia, aby zamedzili ich vplyvu na okolie. V praxi to realizujú umiestňovaním ochranných zábran, oplotenia a krytov, ale aj obmedzovaním výkonu. A nerobia to iba z dobrej vôle. U nás túto problematiku zastrešuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR o ochrane zdravia pred neionizujúcim žiarením. Okrem iného stanovuje maximálne prípustné hodnoty elektromagnetického žiarenia. Pri ich určovaní sa vychádza aj z medzinárodných noriem a výskumov. Vyhláška rieši aj ochranné opatrenia, pričom kontrolu a merania má na starosti Úrad verejného zdravotníctva SR.

Kto to vlastne skúma?

Výskumami vplyvu žiarení na zdravie sa zaoberá Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC), ktorá je súčasťou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), a Medzinárodná komisia pre ochranu pred neionizujúcim žiarením (ICNIRP). Na čiastkových štúdiách sa podieľajú renomované univerzity, laboratóriá a vedecké inštitúcie po celom svete. Škodlivé účinky spojené s používaním bezdrôtových technológií zatiaľ neboli zaznamenané. Výskumy kontinuálne pokračujú, objektívne nemožno tvrdiť, že v budúcnosti sa stanovisko vedcov nezmení.

Je 5G novinka? Áno aj nie

Technológie 5G sietí sú odskúšané a dlhodobo využívané – najmä mobilní operátori ich už pár rokov majú k dispozícii na iné účely. Ak sa ich verejnosť obáva, tak jednak preto, že z jej pohľadu ide o novinku, a jednak preto, že tzv. základňové stanice (vysielače) pribúdajú na strechách budov pomerne rýchlym tempom.

Vedeli ste?

5G vysielače budú u nás využívať osvedčenú technológiu beamforming, prostredníctvom ktorej možno nasmerovať vysielaný signál presnejšie k žiadaným zariadeniam (smartfóny, ďalšie prvky mobilnej siete). Aj vďaka tomu budú vyžarovať menej energie na miesta, kde to nie je žiaduce.

V niektorých krajinách pracuje 5G s vyššími frekvenciami než dosiaľ prevádzkované mobilné siete – konkrétne do 6 GHz a potom nad 24 GHz. Nemecko si napríklad vybralo frekvenciu 3,5 GHz. Tieto frekvencie so sebou prinášajú citeľne menší dosah vysielačov, takže ich sieť musí byť hustejšia. Aj preto ich tam pribúda tak veľa.

Nie všetky krajiny však budú používať takéto vysoké frekvenčné pásma. Slovensko pre sieť 5G vyhradilo pásmo 700 MHz, ktoré dosiaľ využívalo digitálne televízne vysielanie DVB-T.